EUPHORIA_FROM_BLOOD

KRUTA ZIMA

Chladnu zimu spaluje mraz
pod kridlami vetra, placu zmrznute ruze
ich krasu pochoval lad
ich osud su mrtve duse

biela krasa krajinou prudi
sum  vychrice nocou huci
konare stromov pod prikrivkou snehu
prezivaju dni, prezivaju noci

cervene slnko, slabo vrha luce na zem
vsetko jeho teplo mrzne a zanika
denna doba jeho zivota je kratka
a skory vecer za mocne hory zapada

skalnate utesy nahanaju strach
vetry do nich biju ale oni stale stoja
ako pevne vojsko ci nedobitny hrad
oblecene do studeneho zbroja.

prichadza noc, prichadza tma
vecna , taka silna, nekonecna
zo sebou nesie smrt a strach
a neberie ohlad , je kruta

mesiac neblaho svieti a citi sa zbytocny
na oblohe zaveseny z ladovimi slzami
pozera na mrtvu krajinu,kde len vlci
hladaju potravu, dalekymi cestami

take ticho, ked umrela vychrica
taky pokoj, vecny, posmrtny
priroda si uctieva bolest zeme
ci zimny odpocinok, nekonecny